Devětapadesátiletý trenér působí u slovenských juniorů již od roku 2012. Před čtyřmi lety dovedl tým na MS k překvapivým bronzovým medailím, dříve působil i v české extralize, kterou se Zlínem v roce 2004 vyhrál. Teď se však na hlavu Ernesta Bokroše snáší tvrdá kritika.
Proti jeho práci se ohradili dva forvardi slovenského výběru Martin Pospíšil a Miloš Fafrák na svých facebookových účtech. "Bokroš mě na MS nejdříve nechtěl vzít, potom se mě chtěl zbavit přes ostatní kluky," napsal Pospíšil na úvod svého prohlášení.
"Šatan (generální manažer reprezentace - pozn. red.) mu nejspíš nakonec 'přikázal', že nejproduktivnější hráč USHL by v nominaci neměl chybět," pokračoval útočník Sioux City z americké juniorské soutěže. Dále psal o strastiplné cestě za týmem, když se musel až na stadion dopravit sám.
Krátce po připojení k týmu před turnajem Pospíšil onemocněl a raději nechtěl nastoupit do přípravného utkání s Kanadou. "Trenér mě kvůli tomu chtěl poslat domů, ale zastali se mě kapitán i asistenti," vysvětlil Pospíšil s poděkováním svým spoluhráčům.
V prvním utkání turnaje Slováci dlouho vzdorovali favorizovaným USA a prohráli 1:2. Atmosféra v týmu prý přesto nebyla dobrá. "Jak špatnou náladu v týmu trenér dělal, to se ani nedá popsat. Hádal se s asistenty na každém mítinku, byl to úplný amatérismus," stěžoval si Pospíšil.
"Nevěřil jsem svým starším bratrům Kristiánovi a Michalovi, když mi říkali, jaká kreatura Bokroš je. Před pár lety Kristiánovi nadával před ostatními, teď jsem si to vyzkoušel i já na vlastní kůži. Místy jsem na vlastní překvapení zapomněl hrát hokej," doplnil rodák ze Zvolena.
Slováci v dalších zápasech podlehli Švédům a Finům, Kazachstánu sice nastříleli 11 branek, ale ve čtvrtfinále schytali od Rusů výprask 3:8.
"Píšu kvůli tomu, aby se na svazu zamysleli a něco takového už příští rok nedopustili," přidal Pospíšil. Na vyjádření spoluhráče za chvilku reagoval další útočník Miloš Fafrák a kamarádova slova potvrdil. "Přístup celého realizačního týmu? Hrozný," napsal na Facebooku.
Na rozdíl od Pospíšila působil Fafrák v juniorském týmu Slovenska od začátku sezony a nastupoval v projektu ve slovenské extralize a první lize. "Tak špatného trenéra jsem ještě neměl. Z výstroje jsem dostal jen hokejky, sami jsme si prali prádlo," popisoval další komplikace Fafrák.
"Od kluků z ročníku 1997 jsem slyšel různé věci včetně úplatků. Nikdy jsem tomu nevěřil, ale bůhví," přidal Fafrák svůj pohled na problém, jenž je s trenérem Bokrošem na Slovensku už delší dobu spojován.
Rodák z Martina stejně jako Pospíšil litoval, že ke slovenské dvacítce nepřešel trenér Norbert Javorčík, který vedl hráče v reprezentaci do 18 let. Na domácím MS v roce 2017 tam slovenský ročník 1999 dohnal čtvrtfinále s Rusy až do prodloužení a působil skvělým dojmem.
"Trenér Javorčík nás dokázal nastavit tak, že můžeme hrát s každým, kdežto taktika trenéra Bokroše byla povědět nám, kolik lepších a o kolik více registrovaných hráčů soupeři mají," podotkl ironicky Fafrák.
Za rok se Slováci na juniorském MS představí ve skupině s Finy, Švédy, Švýcary a Kazachy v Třinci. Bude to navzdory stoupající nevoli stále se zkušeným, ale kritizovaným trenérem Bokrošem?
Vyjádření Martina Pospíšila a Miloše Fafráka na Facebooku:
Zdravím všetkých hokejových fanúšikov, ďakujem za veľkú podporu. Prišlo mi hrozne veľa správ, vážim si to. Mrzí má, že sme to nedotiahli ďalej. Týmto chcem aj poďakovať kapitánovi Fehervarymu a taktiež Liškovi a Krivošíkovi, aj vďaka ním som nešiel domov a išiel na MS. Bokroš, ktorý ma nechcel zobrať na MS, totiž aj po horúcej linke zrejme so Šatanom ( Šatan dostal echo, že nebudem Bokrošom zaradený v nominácii na MS a zrejme Bokrošovi „prikazal“, že najproduktívnejší hráč USHL musí byť samozrejme v nominačke), sa ma totiž skúsil zbaviť cez chalanov (no úplne choré). Na meetingu si ma však zastali, chceli ma mať v teame, vážim si to veľmi chalani. Chcel by som sa vyjadriť osobne cez môju oficiálnu stránku na FB a nie cez platené články ako to pán tréner Bokroš spomínal či už pred MS alebo počas nich. Píšem tak ako hovorím, – sorry za štylistiku J – teraz však ide o obsah nie o formu. Poďme od začiatku.. ako som prišiel do Nanaimo, hral som v piatok, sobotu v klube a v nedeľu ráno o 4:00 som vstával. Celý deň som cestoval, let mi trval cca 6 hodín a priletel som konečne do Nanaimo. Cely deň som nejedol lebo som raz prestupoval a nemal som čas sa najesť. Myslel som, že pán Ulehla (manažér) má bude čakať na letisku. Volám mu... nič nedvíha, potom som volal hráčom, len tí boli už na štadióne tak nemali pri sebe mobil. Po hodine a pol mi odpísal Krivošík, že Pospec , manažer Ulehla odkazuje, že si mám zobrať taxík a prísť na štadión. Prišiel som na štadión a manažér mi povedal, že on nemal zmeškaný hovor a ja si vravím, že mal by on mne volať a uistiť sa, či je všetko v pohode a či som už doletel. Načo tam do frasa je !? No a prišiel som na štadión, o pol hodinu sme mali tréning a to som po celom dni cestovania ledva korčuľoval.. prišiel som v nedeľu a potom sme mali v pondelok a utorok dvoj-fázové tréningy a v stredu sme mali zápas proti Čechom. Odohrali sme zápas a další deň tam som mal meeting s trénermi a povedal mi pán Bokroš, že nebol spokojný s mojim výkonom, že si na ľade robím čo chcem a že zatiaľ to nevyzerá na MS so mnou. Povedal, že ešte je zajtra zápas s Kanadou a potom sa rozhodne, no len ja som na ďalší deň ráno ochorel, resp. som sa necítil fit a nechcel som to siliť lebo som pred mesiacom dobral 10 dňové antibiotiká tak som mu povedal, že sa necítim odohrať dnes zápas a pán Bokroš mi povedal „ Ja sa musím už dnes po zápase rozhodnúť a keď dnes nehráš, tak ťa potom nemôžem zobrať“. Ja som povedal v poriadku rešpektujem vaše rozhodnutie. To som už telefonoval domov rodičom, že na 99% letím zajtra domov, no len potom som mal meeting s kapitánom a asistentami a tí má chceli v teame, že si mám oddýchnuť a doliečiť, aby som bol fit na MS. No a tak nakoniec mi dal pán Bokroš tri dni voľna a nechal má v teame. Prišiel zápas s Američanmi.. ranné rozkorčulovanie sme mali a pred začiatkom sa má prvý-krát spýtal, že ako sa cítim a vravím, že už veľmi dobre po tých dňoch voľna a on mi odpovedal, že budeš hrať s Krivošíkom a Ružičkom, a že som zaplatil kartou a ja som pozrel naňho, neviem či som sa mal smiať alebo plakať čo mi to povedal hlavný tréner reprezentácie. Neviem či chcel byť vtipný, ale mne to prišlo úplne úbohé. Potom ma dal na krídlo. Chcel som samozrejme hrať ako center, ale potom by som si nezahral presilovky... tak som povedal, že zahrám aj na krídle. Celá komunikácia počas MS bola hrozná, akú zlú náladu robil v teame, to sa proste nedá opísať. Huckal kapitána a asistentov aby má zjebali a tak isto niektorých iných hráčov a tu komédiu, ktorú predvádzali na každom meetingu, tak to bolo hrozné ako pred hráčmi sa hádali alebo vraveli niečo jeden na druhého tak to som nechápal. Úplné blbákovo. Alebo ako komunikovali medzi sebou úplný amaterizmus. Nezažil som to nikde, jediného ľutujem asistenta trénera Pažitku, že musí pracovať medzi takými ľudmi. Ten jediný vedel pozitívne naladiť každý deň hráčov a snažil sa povzbudiť team a o systéme hry sa ani nejdem vyjadrovať.. proste proti Rusom, Fínom, Švédom hrať stiahnutý vzadu, alebo stať v strednom pásme, bola čistá hlúposť, jednoducho tie teamy mali takých obrancov, že keď sa rozkorčuľovali cez pol ihriska, tak ich bolo ťažko zastaviť v strednom pásme keď mali plnú rýchlosť. Ale keď sme napríklad začali napádať aktívne tak aj týto obrancovia spravili chybu a veľa krát nám odovzdali puk a z toho sme mali šance. Ja som nechcel starším bratom Kristiánovi a Michalovi veriť keď mi vraveli čo je Bokroš za kreatúru, resp. čo sa dialo pred pár rokmi Kristiánovi na MS a ako ho ponižoval a hneď po prvom vydarenom zapase ( nadával do koko.. pred ostatnými, že tak si môže hrať v Kanade) a upozorňoval ma na to, ale neveril som mu, že reprezentačný tréner by sa takto správal k hráčom a vyskúšal som si to na vlastnej koži a miestami som na vlastné prekvapenie pomaly zabudol hrať hokej. Píšem to kvôli tomu aby si na zväze trošku uvedomili a aby začali s tým niečo robiť, a nedovolili toto dopustiť na budúci rok. Je to hrozné keď máte 19 rokov a musíte riešiť takéto veci, namiesto toho aby ste cítili podporu a mohli sa sústrediť na výkon v zápase, tak dostanete „školu“ do života. Jednoducho to potrebuje už zmenu a tak isto na poste manažéra.. taký amaterizmus som nezažil každý chceme aby slovenský hokej napredoval. Slovensko milujem, je pre mňa česť reprezentovať svoju krajinu. Po takýchto skúsenostiach sa však nečudujem, keď niektorý nemajú záujem reprezentovať Slovensko. Nechápem prečo nás nemal pán tréner Javorčík tento ročník. To je tréner, ktorý vie ako na hráčov aj po mentálnej stránke, je to na slovenské pomery veľmi dobrý tréner a tak tiež mal s nami veľmi dobré výsledky a hrali sme krásny kombinačný a tak tiež tvrdý a rýchly hokej. Tieto veci asi nikdy nepochopím. Vrátim sa ešte k mentálnemu trénerovi, čo tam snami bol. Ďakujem pánovi Šatanovi, že zabezpečil takého skvelého mentálneho trénera od, ktorého som prebral veľmi veľa skúsenosti a rád, ktoré mi dal počas dvojhodinového mítingu. Tento pán mal vplyv aj na zápas proti USA, keď namotivoval team a všetci bolo s ním veľmi spokojní. Nezabudnem keď mi povedal Martin na ľade si vyberáš či budeš lovec alebo korisť vždy musí byť pre teba super korisť a ty musíš byt lovec nemôže to byt naopak lebo potom zlyháš. No a pán Bokroš ten ho od začiatku nemal rád lebo mu nerozumel ale na začiatku povedal, že ak budete vy hráči s nim spokojní, tak bude s nami celé majstrovstvá. No, realita bola iná a už po prvom zápase na MS ho poslali preč, lebo že nie sú peniaze a že ak ho strašne chcete tak zavolajte Satanovi. a ja si vravím to si robia srandu, že toto má vybavovať kapitán cez Majstrovstvá, načo tam je potom ten manažér!? Všade sa čakalo, hráči mali nervy, organizácia a práca manažéra katastrofálna a to sa potom odzrkadľovalo aj na ľade, nakoľko sme nemali pohodu v teame. Nikdy nezabudnem na týchto chalanov a budú mi chýbať. Je mi ľúto, že takto dopadli tieto MS, ale každý hráč dal do toho 100% , a chcem im popriať hlavne veľa zdravia a aby sa im darilo v hokejovej kariére a ešte raz ďakujem všetkým ktorý nás podporovali na MS a tak isto aj kritikom. Kritika musí byť, a aj ja som si ju zaslúžil- prišiel som z ligy ako najproduktívnejší hráč a nevedel som streliť gól na MS. Taký je však niekedy hokej a aj takéto veci sa v športe stávajú. Napriek tomu to beriem aj pozitívne a poučím sa z chýb, ktoré som spravil. Ďakujem, že ste si prečítali tento text. Možno sa to nebude páčiť každému, ale je to môj názor, mám 19rokov a som dospelý chalan. Rozhodol som sa s priateľmi a fanúšikmi podeliť o tom čo sa vlastne dialo na MS.
Zveřejnil(a) Martin Pospíšil dne 05. January 2019